„Prečo si sa zachoval ako alibista?
Prečo si odišiel práve v okamihu keď ťa opäť veľmi potrebujeme?....“
Nič iné ma dnes nenapadlo – len parafráza- či citácia tvojich vlastných slov ....
Slov, ktoré si adresoval Karlovi Krylovi po jeho náhlom odchode....
Tiež som – podobne ako ty vtedy - v prvotnom šoku vložil do prehrávača disk s textami piesní, čo si napísal pre Zabudnutých a pre Peťa Kršiaka. Jedinečné texty, ktoré sa vedia rovnako intenzívne nadchýnať letom motýľa, ako rázne vyjadriť odmietanie násilia.
Texty, ktoré rozjasnili náš svet. A urobili ho o kúsok lepším….
Tá dnešná esemeska bola teda pre mňa poriadnou ranou. A nemôžem to stále akosi predýchať…
„…nešťastné dátumy – trinásteho ( a nebol ani piatok!) …“
Keď mi pred chvíľou zazvonil mobil a na displeji svietilo tvoje meno prial som si jediné. Aby si sa tam ozval ty a s istou dávkou nadsázky a irónie mi povedal :“Prvý apríl, goci!“
Nestalo sa. Zázrak sa nekonal.
„ … nevidím dúhu a hviezdy sa skryli zas, mám tu len cudziu tmu, chýba mi tu tvoj hlas…“
V teléfóne znel Mirkin zlomený hlas, ktorý oznámoval čas a miesto poslednej rozlúčky …
Zdá sa mi to neskutočné a neuveriteľné, že si už nikdy nevyrazíme „za kopec“, neposedíme pri pive a nepreberieme všetko možné i nemožné…
Snažím sa tiež už neplakať- lebo ako si vravel „chlap nebrečí – chlap se rve!“
Za všetkých, ktorým si bol blízky AHOJ!
PS: lekárom som tvoj odkaz povedal.Dokonca mi tam nejaké tie mizivé zvyšky optimizmu našli. Poradili, že si mám nájsť niekoho, čo mi s hľadaním tých stratených častí pomôže.
Rátal som s tebou …
(14.10.2008 v Tužine Jojo Gocman)
Večný rebel - Rasťo Havalda - skvelý slovenský textár, publicista , novinár ...
- výborný kamarát zomrel 13.10.2008 vo veku 40 rokov

Posledná rozlúčka s Rasťom
bude piatok 17. 10.2008 o 14.30
na prievidzkom cintoríne.
Priaznivci jeho zhudobnených textov
si jeho odkazy pripomenú
aj v sobotu 18.10.2008
v Dome kultúry Prievidza o 17.00